Myslím že to bol Miroslav Šimek ktorý raz na portáli ePhoto.sk písal o RAWoch ako o surovine, ktorú si treba odkladať aj na neskôr. Lebo fotograf sa časom môže naučiť nové recepty (postupy), s pomocou ktorých môže neskôr napiecť úplne iné koláčiky. Koláčiky o ktorých spôsobe prípravy v čase keď fotil pôvodné zábery ani netušil. No nie vždy ide len o nové recepty. Človeku sa časom nielen zlepšuje vo varení ale menia sa mu aj chute. Ako (asi každé) dieťa som nemal rád varenú zeleninu. Dnes si bez nej silný hovädzí vývar ani neviem predstaviť. A podobne je to aj s fotografiou. Často sa preto prehrabávam vo svojom digitálnom archíve a pozerám sa na fotografie s odstupom času. Niekedy účelovo – hľadám fotografie k nejakej konkrétnej téme alebo článku, niekedy len tak – z nostalgie. No a niekedy je to kombinácia. Hľadám účelovo a nájdem to čo som nehľadal. To je aj prípad tejto fotografie. V roku 2012 som fotil „na plný úväzok“ karate. Okrem zachytenia zaujímavých momentov som veľmi dôležitú váhu prikladal technickej stránke – fotografie museli byť 100% ostré, kompozične čisté. Používal som v tom čase vlajkové lode značky Nikon – profesionálne plnoformátové zrkadlovky D3s. V tom období som v Keni nafotil aj sériu z plážového rugby. Mnohé fotografie nevyhovovali mojim vtedajším nárokom, ale nevymazal som ich. Disková kapacita je stále dostupnejšia a nevidím preto dôvod niečo mazať.Po rokoch som sa k sérii vrátil. Svoje prvé vzkriesenie zažila v roku 2017 v podobe fotografie „Break“ a následne aj celej série spracovanej v tomto duchu. No a teraz (2020) som sa k pôvodnému materiálu vrátil znovu a našiel som ďalší kúsok. Mám odložené aj presety z roku 2017 takže úprava bola záležitosťou pár klikov. Fotografie som originálne pripravil pre jednu facebookovú skupinu, ale túto novú som „na skúšku“ nahral aj na portál 1x.com. Podľa údajov na stránke sa cez ich kurátorov dostane zhruba 1% zaslaných fotografií a tak ju považujem za veľmi dobré „sito“ pri výbere fotografií. Ani neviem aký názov som jej chcel dať, ale bolo to niečo na „G“. Automatické dopĺňanie mi ponúklo názov fotky, čo som nahrával ešte v zime (na 1x neprešla). No a výsledok je dnes publikovaný na 1x.
Nie som veľkým fanúšikom publikovania „before“ a „after“ fotografií, ale dnes spravím výnimku. Vľavo je záber tak ako vypadol z foťáku a vpravo po aplikácii automatických úprav pri vyvolávaní v Photoshope.
