Oleg a Natália mali šťastie. Ich dom nedostal priamy zásah. Rakety z Gradu padli na ich dvor a maštaľ. Tlaková vlna strhla strechu, povybíjala okná, ale dom ostal stáť. Prvú vlnu raketových útokov prežili schovaní v pivnici. Ich zvieratá také šťastie nemali.
„Mali sme štyri kravy, ovce, kozy“ hovorí Oleg. „Nič nám neostalo. Putin z nás za jednu noc spravil bezdomovcov. Nebyť dobrovoľníkov, čo nám pomáhajú opraviť dom, skončili by sme asi niekde pod mostom“.
Dobrovoľníci pomáhajú po celej východnej Ukrajine. Finančne, materiálne, svojou prácou. Zbombardované dediny sú bez elektriny, vody.
„Viem že nám pomáha celá Európa, celý svet. Boh im za to žehnaj“ dopĺňa manžela so slzami v očiach Oľga. Zrazu sa zamyslí a obráti sa na mňa „Ty si zo Slovenska, že?“. Keď prikývnem objíme ma vraví „Vy ste nám teraz poslali MIGy. Zlatí ľudia. Boh ti žehnaj, boh žehnaj tvojim ľuďom a tvojej vláde“.
