Rusko počas vojny na Ukrajine deportovalo z Ukrajiny skoro 20 tisíc detí. Mnohé pod zámienkou „ozdravných pobytov“ na okupovanom Kryme. Najľahšími obeťami ale boli a sú deti z detských domovov. Podľa doterajších štatistík ich ruskí okupanti uniesli skoro štyri a pol tisíca.
Vladimír (v žltej veste) pracoval ako riaditeľ jedného z detských domovov v Chersoskej oblasti. Hneď ako začala okupácia a deportácie detí, uvedomil si, že sa musí svojich zverencov „zbaviť“. Začal preto organizovať medzi zamestnancami a priateľmi „náhradné rodiny“ do ktorých detí umiestňoval. Okrem výroby falošných dokladov, musel vymýšľať aj krycie príbehy. Tie sa museli naučiť ako „pestúni“ tak aj deti. Lebo ťažko by sa vysvetľovalo napríklad, že 26 ročná žena má sedem detí. Ale keď sú tri jej a po dve patria sestrám, čo žijú v zahraničí a sú na všetko „bumážky“, dá sa to uveriť. Len sa všetci museli držať príbehu.
Mnohé z detí následne evakuovali z okupovaného územia spolu s „rodičmi a pestúnmi“ do oblastí pod kontrolou ukrajinskej armády. Iné vyčkali v náhradných rodinách až do oslobodenia a teraz ich postupne zhromažďujú v novo organizovaných detských domovoch. Alebo ostávajú v nových rodinách.
Pri evakuácii detí z okupovaných oblastí zohrali dôležitú úlohu zahraniční dobrovoľníci, ktorí utečencov prevážali. S jedným takým anglickým párom sme sa zoznámili pri spoločnom rozvoze humanitárnej pomoci. Na Ukrajine pôsobia už rok. Ich biela dodávka sa stala ich domovom a zároveň nádejou pre desiatky dospelých a detí, ktorých dopravili do bezpečia.
