Moja fotka „Train jumpers“ z roku 2018 sa stala celkom známou. Nie že by predtým alebo potom nikto nič podobné nenafotil, ale ten okamih je pri všetkej skromnosti naozaj jedinečný.
Prestupovanie sa samozrejme konalo aj tento rok. Za naozaj aktívnej asistencie fotografov z Indie a Číny. Mne sa fotiť túto scénu po pravde veľmi nechcelo. Tak som aspoň Oli poradil jedno, potom druhé, potom tretie miesto, z ktorého by to podľa mňa mohlo byť dobré.
No a ako sa tak predieram davom pod preskakujúcimi borcami, mrmlem si sám pre seba „No dóbre, dóbre – snažte sa deti koľko len chcete. Ja som to už nafotil a lepšie to aj tak nedáte“. A zrazu počujem za chrbtom slovenčinu „No lebo vy ste to určite vymyslel pane, že? Autor bangladéšskeho skákania osobne“. Otočím sa a za mňou stojí urastená biela tvár. „Nevymyslel, len mi to vyšlo“, oponujem. Chlap sa usmieva vraví „To si myslí každý“. „Lenže každému to nevyšlo tak ako mne“, oponuje za mňa pošramotené ego. „A ako sa vlastne voláte?“ pýta sa. „Marcel Rebro je moje meno“, odpovedám. „Tak potom je to v poriadku“, reaguje už bez irónie v hlase. „Poznám tú fotku a aj teba z portálu ePhoto. Ja som nejaký Jozef aka Jossee“. Zoznamujeme sa pokecáme.
Ale aby sa nepovedalo, že som nebol kreatívny, odfotil som aspoň ako loví skokanov na mobil Venla.
Originál publikovaný na Facebook
Môj originál z roku 2018 pripájam tiež.
