Večer ideme z Viktorom spať skôr aby sme sa do piatej rána aspoň trochu vyspali. V najlepšom sa preberieme na hlasité zvonenie – to nemôže byť budík. Ten je predsa nastavený na vibráciu. A navyše hodinky ukazujú niečo po druhej. Zmätený šmátram po čelovke a hľadám zdroj. Môj telefón. Žmúrim na displej. Ruda Švaříček. Včera mi volal ohľadne prezentácie v Prahe. Sľúbil som mu že sa večer ozvem. Zabudol som a tak zavolal on – večer jeho času. Beriem telefón a zatváram sa na záchode aby som nerušil Viktora. Keď dotelefonujem, Viktor už spokojne pochrapkáva.
Ráno si berieme raňajky v balíčku a vyrážame smerom k delte, kde sa nachádzajú plávajúce trhy. Po asi hodine jazdy prichádzame na miesto. Podmienky sú skvelé. Fotogenická lagúna, nízka ranná hmla … len loďky trhovníkov nevidno. Garik nám farbisto popisuje, koľko ich tu bolo a kam až sa ťahali, keď tu bol pred rokom. Overujeme si u domácich, či sa Garik nemýli a či sme na správnom mieste. Sme. Ale v nesprávny čas. Dnes je trh inde. Presúvame sa do prístavu a prenajímame si loďku. Plavíme sa ďalšiu hodinu. Hmla sa pomaly trhá. Konečne sa dostávame na správne miesto. Hemží sa to tu loďkami naloženými všetkým možným. Zelenina, ovocie, pojazdné bufety, tehly, drevo. Motáme sa s našou loďou pomedzi trhovníkov. Garik a ja štartujeme drony. Z plávajúcej lode je to celkom zážitok. Štartovať, orientovať sa a aj pristávať. Ja už jednu podobnú skúsenosť mám. A výsledkom je môj Mavic Air zaparkovaný na jednom z neobývaných ostrovov na Galapágoch. Dnes sa našťastie nič podobné neopakuje. Dofotíme a vyrážame späť.
Originál na Facebook
