Splietal som včera čosi o uhrančivých očiach? To som nevedel na čo narazíme dnes. Ráno vstávame o komfortnej siedmej hodine a vyrážame na juh do mesta Barishal. Zajtra tam chceme fotiť plávajúce trhy. Je to z Dháky nejakých 160 km, ale v podmienkach miestnej dopravy to znamená poldennú cestu. Prichádzame v rozumnom čase a tak skôr ako začneme pátrať po hoteli vyrážame ešte do delty rieky Meghna.
Žijú tu rybári kmeňa Manu. Niektorí miestni ich nazývajú cigánmi. Títo ľudia žijú na loďkách na ktorých aj lovia. Celý skromný majetok majú na lodi. Na lodi spia, varia, jedia. Na brehu je len jedna väčšia chatrč a pár zásobární na koloch. Okrem lovu rýb sa venujú aj poľnohospodárstvu.
Na polostrov kde majú osadu sa prepravujem v loďke poháňanej dymiacim tri a pol taktným motorom. Obyvatelia polostrova sú naozaj tmavší ako priemerní bangladéščania. Ženy sú vo farebných odevoch, všetky včítane malých dievčat majú v ľavej nosnej dierke náušnicu. No a tie oči! Čierne ako uhlíky, ako najtemnejšia tma. Človeku sa z ich pohľadu točí hlava. A tie ženy a dievčatá to vedia! Sú smelé, ba priam až drzé. Vedia aká sila sa skrýva v ich pohľade. Aj malé dievčatá. Niektoré majú pery namaľované výrazným a rúžom a pôsobia až jemne vulgárne.
Vďaka ich prirodzenej odvahe a neostýchavosti nie je problém ich fotiť. Naopak. Je problém ich zachytiť tak aby sa nesnažil pohľadom prepáliť sklá objektívu. Máme dostatok času a tak sa motáme po osade, snažíme sa diskutovať a fotíme.
Po západe slnka sa naloďujeme na našu loďku a vyrážame na druhý breh. Spolu s nami aj pár detí z osady. Odprevádzajú nás až k autu a mávajú na rozlúčku.
Originál publikovaný na Facebook
A jedna slečna v BW
Originál na Facebook
A ešte jej staršia kamarátka v BW
Originál na Facebook
