Po doobedí strávenom v lodenici si dávame rýchly obed v jednom z miestnych „fastfoodov“. Najskôr ale musíme nájsť Oldřišku. Volám jej, ale nie sme nejak schopní si ujasniť kde sa kto nachádza. Posielam polohu cez Messenger. Nefunguje. Nakoniec sa nám podarí sa nejak nájsť. Viktor aj ja sme už najadení. Oli sa rozhodne chudnúť do plaviek a obed vynecháva. Kým som lietal s Viktorovou asistenciou s dronom, motala sa v slume za lodenicou. A tam nás teraz ťahá.
Vyrážame znova v trojici. Úzke uličky sa zužujú do ešte užších. Miestami sú fakt jednočlovekové. Noríme sa stále hlbsie do slumu. Pohlcuje nás atmosféra slumu. Výpary jedla sa miešajú so zápachom odpadkov a ľudského potu. Nakúkame do dvorkov. A všade sú tváre. Usmiate tváre. Pozývajú nás zákutí jendoduchých príbytkov. Núkajú čaj a misku ryže. Slušne odmietame. Nechceme uraziť, ale hygiena je tu trochu za hranicou toho, na čo sú nastavené naše tráviace orgány. Pozitívom je, že sa minimalizuje ba priam mizne počet záujemcov o zhotovenie slefie s nami. Mobily tu skrátka nepatria k bežnej výbave.
Čas plynie veľmi rýchlo. Blúdime v úzkych uličkách. Pohyb nám komplikuje stále sa zväčšujúci húf detí zo slumu. Čas plánovaného odchodu sa blíži a tak sa pomaly presúvame smerom k lodenici. Slnko nevidíme, svetové strany určujeme podľa kompasu. Keď deti pochopia kam sa snažíme dostať, s krikom sa valia pred nami a „čistia“ nám cestu. A čistia dôkladne. Až tak, že pomaly nie je čo fotiť. Nevadí. Náš čas sa kráti. Vynárame sa späť zo slumu do priestoru lodenice, máme deťom na pozdrav a poberáme sa do osobného prístavu.
Originál publikovaný na Facebook
Najmandľovejšie a najuhrančivejšie oči v slume pri lodenici v Dhake. Pre istotu som ich dal do BW, lebo by mohli počarovať aj cez monitor .
Originál na Facebook
Plus pridávam ďalšie oči z dnešného dňa
Originál na Facebook
A čávo na záver dňa …
Originál na Facebook