Kyrgyzstan je krajina farebných hôr a jazdcov na koňoch, preháňajúcich svoje stáda po rozľahlých pastvinách. Pastieri a ich rodiny cez zimu žijú na „nížinách“ (1000-1500 m). Len čo však sneh zmizne z horských priesmykov, začnú svoju každoročnú púť na letné pastviny. V nadmorských výškach často cez 3000 metrov postavia svoje jurty (kyrgyzsky „Kiyz üj“) na prvý pohľad podobné tým mongolským. Ich konštrukcia je však mierne odlišná – majú namiesto kónickej kopulovitú strechu. Pri stavaní tábora pracuje celá rodina a často prichádzajú na pomoc aj príbuzní. Jurty sú pokryté plsťou z vlny z dostupnej srsti (ovčia, kozia, jačia). Kúri sa v nich železnými pieckami – hlavne za účelom prípravy jedla. Ako palivo sa používa sušený konský trus. Jeho zber a príprava je prácou pre deti. Kravský nepoužívajú – vraj zle horí a smrdí. Neskúšali sme to …
„Ты живой только если ты сидишь на спине лошади“ (žiješ len ak sedíš na chrbte koňa) povedal mi jeden z mojich priateľov v tejto rázovitej krajine. Chlapci sa učia jazdiť na koni od naozaj útleho veku. Už 6-7 roční sú skvelí a obratní jazdci a radi sa zapájajú do národného športu – buzkaši (kyrgyzsky „ulak tartysh“). V preklade to znamená niečo ako „branie si kozy“. Je to v podstate obdoba konského póla len sa hrá s telom kozy, ktorej odrežú hlavu a nohy. Hrajú proti sebe dve družstvá a cieľom je dopraviť telo kozy do súperovej „bránky“. Hrá sa naozaj tvrdo a povolené je takmer všetko – včítane bitia súperovho koňa o zhodenie súpera z koňa.
Domáci s obľubou konzumujú kobylie mlieko. Kvasením z neho vyrábajú aj tradičný alkoholický nápoj – kumys. Mlieko som vyskúšal. Je menej „mliečne“ ako kravské a trochu sladké.
Keď som si prvý krát požičiaval koňa pýtal som sa kade mám ísť a či sa nestratíme. „Не волнуйся. Моя лошадь обязательно вернется. Ты просто оставайся в седле“ (Neboj sa. Môj kôň sa určite vráti. Ty sa len drž v sedle) znela odpoveď. A tak som sa držal v sedle. Viac som si užíval vychádzky na koni po okolí ako som fotil. Nosil som vo vrecku len kompaktný fotoaparát Sony RX100. Pri jazde na koni nezavadzal a na dokumentárne zábery stačil.
Tentokrát pripájam dve „backstage“ fotky. Autorom prvej je Jirka Šneider a druhej „akčnejšej“ Odřiška Konečná. Ak by to niekoho zaujímalo – pred návštevou Kyrgyzstanu som na koni nikdy nejazdil. Veľmi rýchlo som sa ale s koníkmi spriatelil a ostatné šlo samo …
Tento príbeh bol pôvodne publikovaný na portáli ePhoto.sk
