Jana Čavojská je freelance reportérka a fotografka, spolupracuje hlavne s týždenníkom Plus7dní. Je editorka streetpaperu Nota Bene. Dlhodobo sa venuje hlavne téme migrácie, straty domova, hľadania identity a projektu o rieke Dunaj a živote ľudí okolo neho. Spolu s Vladom Kampfom je spoluautorkou dokumentárneho filmu „danubeStory“ o Dunaji. Je autorka dvoch kníh: „Dunaj, rieka príbehov“ a „Humans: 30 tvárí lepšieho Slovenska“. Je vyštudovaná právnička. Za svojimi reportážami precestovala asi sedemdesiat krajín na štyroch kontinentoch.
Naše cesty sa prvý krát stretli v roku 2017, keď so mnou robila rozhovor o dokumentárnej fotografii na výstave „Arménsko a Náhorný Karabach“. Neskôr sme sa v pozícii žurnalista – respondent, resp. editor – autor stretli viac krát. Naša spoločná cesta na Ukrajinu bola tak trochu dielom náhody. Potreboval som dopraviť na Donbas automobil, čo som zakúpil z príspevkov donorov na Slovensku a v Čechách. Vypadol mi partner, oslovil som preto Janu a tá okamžite súhlasila. V sobotu priletela s Lesbosu, kde dokončovala reportáž o utečencoch. V nedeľu sme sa stretli, prevzala auto a v pondelok sme vyrazili. Za volantom auta pre vojakov strávila asi 2500 kilometrov.
Cestou tam boli naše rozhovory obmedzené na komunikáciu cez vysielačky. Po odovzdaní auta a na spiatočnej ceste sme mali na seba viac času. Teda ak práve nedokončovala nejaký článok. Čo bolo vždy keď sme zastavili. A ja som si zrazu uvedomil, že Jana nešla na Ukrajinu so mnou, ale to ja som šiel s ňou. Toto bola totiž jej ôsma cesta na Ukrajinu od roku 2014. Medzitým stihla robiť reportáže o utečencoch v Grécku, Bangladéši (tam sme sa tesne minuli v roku 2018), Srbsku, Bosne, Iraku, Turecku, Sýrii, Ugande, Poľsku, Maďarsku …
Janka je skrátka „молодець“ a som úprimne rád, že sa po svete túlajú ľudia ako ona!
