Ukrajinské siroty
Fúkam lopty už dobrú polhodinu. Bolia ma ruky, ale rad detí sa zdá byť nekonečný. Opatrne poškuľujem cez rameno do kufra. Je jasné že všetkým sa neujdú. Odovzdávam poslednú. Predo mnou stojí modrooké svetlovlasé dievčatko. Taká malá bábika. Usmieva sa, ale len tak trochu, nesmelo.
„Ujo máš loptu aj pre mňa?“ pýta sa.
„Ľutujem, ale lopty sa už minuli,“ odpovedám.
„Ale pozri mám ešte farbičky. Zober si.“
„Ďakujem, ja už jedny mám,“ vrtí hlavou.
„Tak zober bračekovi, alebo sestričke,“ ponúkam. Modré oči zrazu potemnejú, úsmev z tváre sa vytratí.
„Ja nemám bračeka. Ani maminu ani ocka. Mala som … teraz mám už len babku. Ona vlastne ani nie je moja babka. Ale je ako naozajstná babka. Zobrala si ma, keď naši zomreli. Padla nám na dom bomba …“
V hrdle mám zrazu hrču, neviem čo povedať. Idem akože niečo skontrolovať do kufra auta, aby dievčatko nevidelo moje zvlhnuté oči …
Tatiana Marko Remenyuk organizuje tábory pre deti a matky s deťmi, ktorých otcov zabili ruskí vojaci vo vojne alebo sú v ruskom zajatí. Rovnaký osud postihol aj ju. Táňa je z Luhanskej oblasti. V roku 2014 opustili s manželom a ročným synčekom domov. Manžel narukoval ako dobrovoľník. Zahynul o pár týždňov. Táňa poslala syna k starému otcovi a sama zostala na fronte ako dobrovoľníčka. Po čase sa zoznámila s „Markízom“. Zamilovali sa do seba a nedávno sa vzali. Markíz je tiež vojak. Prieskumník.
Keď bolo jasné, že Mariupoľ obrancovia už neudržia, letecky tam dopravili Markízovu jednotku. Jej úlohou bolo mesto brániť čo najdlhšie a viazať tak ruské sily. Odolávali presile dvadsiatich dvoch tisíc agresorov. Markíz padol do zajatia. Vypočúvali ho a mučili. Tatiane neskôr povedal, že ho mlátili aj dvadsaťštyri hodín v kuse, potom ho polomŕtveho hodili do cely a len čo sa ako-tak pozviechal, zobrali ho a bitka pokračovala.
Táňa mu posielala správy na „hluchý“ telegramový účet. Písala mu, ako sa má, čo robí a že naňho čaká. Netušila, či žije a či si ich niekedy prečíta. Po ôsmich mesiacoch Markíza s ďalšími spolubojovníkmi vymenili za zajatých nepriateľov. Vrátil sa domov, ale nie nadlho. Len čo sa zotavil, odišiel späť na front. Na líniu nula. Na svoje miesto. Medzitým aj Táňa našla svoje miesto. Pomáha ženám a deťom s rovnakým osudom. Okrem iného pre ne organizuje týždňové tábory na Zakarpatí. Môžu v nich načerpať nové sily, zabudnúť na svoju ťaživú situáciu a absolvovať arteterapie, ktoré im pomôžu zvládnuť stratu milovaného manžela a ocka.
Komu pomôžeme? Prečítajte si slová žien, ktorým vo vojne zabili manželov
Vdovy a polosiroty po padlých vojakoch si prežívajú svoje osobné peklo. Väčšina z nich prišla o domov. Sú vnútorní vysídlenci, bývajú v provizórnych podmienkach, a často žijú len z nízkej sociálnej dávky, lebo si kvôli starostlivosti o deti alebo nedostatku pracovných príležitostí nemôžu nájsť prácu.
To je však zanedbateľné v kontexte straty manžela a otca. Tu je pár ich výpovedí :
- Bol operátor dronu. Myslela som si, že bude v bezpečí. Keď ho zabili, nemohla som uveriť. Keď som uvidela telo, nechcela som pripustiť, že je to on. Veď bol len operátor dronu.
- Každý deň mi posielal správu. Aspoň jedno slovo: „Žijem.“ A potom prestali chodiť. Už žiadna neprišla. Len mŕtve telo.
- Chceli sme si s mužom postaviť dom. Na pozemku od rodičov. Mať malú záhradku. Už nechcem nič. Len aby sa vrátil.
- Deťom som povedala, že ocko zomrel. Každý deň sa pýtajú, kedy sa vráti. Odkedy sme tu, v tábore, nepýtajú sa. Aspoň na pár dní zabudli …
Tu nájdete článok, ktorý o nich napísala Janka.
Týždeň detského šťastia za 105 EUR
Sedem dní pobytu v tábore na Zakarpatí vrátane zaujímavého programu a arteterapií, zameraných na odbúranie stresu, vychádza na 105 eur na osobu. Týždeň detského šťastia za 105 EUR! Veľa alebo málo? Pre jeden turnus – 55 účastníkov – matiek a detí, je to 5 775 EUR. To je suma, za ktorú sa môžu matky a osirelé deti na týždeň aspoň trochu odreagovať a zabudnúť. Žiť tak, ako si zaslúžia. Verte, že to znamená ohromne veľa.
https://www.donio.sk/sirotam-na-ukrajine
V roku s 2023 sme na platforme DONIO, s pomocou dobrých ľudí zo Slovenska, získali prostriedky na dva kompletné turnusy.
Ďakujeme za Ukrajinu! Ďakujeme za Slovensko!
Marcel a Jana
