Dohodol som sa včera s vojakmi, pre ktorých je určené auto, čo vezieme na Ukrajine, že mi dnes pošlú doklady potrebné k vývozu a precleniu auta. Neposlali. Tak som urgoval. A prišla odpoveď.
„Marcel, ospravedlňujem sa že som to dnes nestihol. Boli sme v boji. Ťažkom boji. Naozaj som nemal čas. Zajtra doobeda budem na základni. Všetko pošlem. Auto je veľmi potrebné! Počkaj prosím do zajtra! Prosím! Ďakujem!“
Z tých slov cítim takú naliehavosť a zároveň odhodlanie, že sa normálne hanbím, že aktuálne sú mojim najväčším problémom nejaké pečiatky.
Слава Україні!
Героям слава!
