Vojaci nepotrebujú proteínové tyčinky, potrebujú muníciu, hovorí Slovák, ktorí im s kamarátkou pravidelne na front vozí humanitárnu pomoc či vojenskú techniku.
Ak niekomu tvrdíte, že sa má zle, pretože niekto iný sa má lepšie, primiešate národnú neznášanlivosť a z nepriateľa urobíte niečo menejcenné, je pomerne jednoduché ho presvedčiť. Tak to robili nacisti a tak to robia aj Rusi, hovorí ítečkár a fotograf na voľnej nohe Marcel REBRO, ktorý spolu s fotoreportérkou Janou Čavojskou už viac než rok vozí humanitárnu pomoc na Ukrajinu. Peniaze zbiera cez súkromný účet, ale napríklad aj na portáli Donio, kde momentálne zháňa peniaze na drony.
Predtým bol častým návštevníkom odľahlej ruskej tundry. Do tisícky kilometrov vzdialeného kraja, kde na niektoré miesta nevedú žiadne cesty, by poslal každého, kto k Rusku bezbreho vzhliada.
V rozhovore s Marcelom Rebrom sa dozviete:
– prečo sa presunul z Ruska na Ukrajinu;
– čo videl vo vojnou zničených oblastiach;
– prečo musia obyvatelia Ukrajiny žiť ďalej aj napriek vojne;
– aká je ruská mentalita;
– prečo sa ukrajinskí vojaci vracajú do armády aj po ťažkých zraneniach.
