Niederalpl je malé a pomerne málo známe lyžiarske stredisko v Štajersku. Nachádza sa v sedle s nadmorskou výškou 1220m, takže so snehom spravidla problémy nemá. Jeho poloha z neho spravila populárny východiskový bod pre skialpové túry na Großer Wildkamm a Hohe Veitsch.
Opačným smerom sa nachádza kopec Wetterin, pod ktorého vrcholom končí aj spomínaná štvorsedačka. Je to taký „entry level“ pre začínajúcich skialpinistov. A práve na ňom som v roku 2013 odfotil fotografiu „Way to the summit“ s mojou manželkou Alenkou. O rok neskôr sa ku nám pridal aj starší syn Marcel.
„Way to the summit“ získala striebro na festivale „Hory a mesto“. Rozhodol som sa preto pre remake. Ak bola s jedným skialpinstom dobrá, s dvoma bude ešte lepšia. Skrátka „viac pásikov = viac Adidas“. Logické, nie?
Počasie zahralo, „modely“ spolupracovali a po chvíli sme na vrchole. Ale čo ďalej? Alenka sa rozhodla zlyžovať k stredisku a zajazdiť si ešte na zjazdovke. Maca ani mňa táto alternatíva veľmi nelákala. „Maco, keď to zoberieme hentým priesekom doľava, tak dole je taká lesná cesta, čo ide späť na Niederalpl“, vravím. „Si si istý?“ overuje syn. „Jasne, tuto to predsa poznám“ – odpovedám známou vetou, ktorou začína väčšina neplánovaných adventúr.
Vyrážame teda. Snehu nie je veľa, ale máme každý svoju panenskú stopu a to sa počíta. Výškové metre ubúdajú a „tá“ cesta nikde. Naopak priesek sa stáča viac doľava – smerom od strediska. Keď sme podľa výškomeru na úrovni cieľa, je to jasné ako facka. Cestu asi niekto zákerne preložil alebo zrušil – to sa nám stáva úplne bežne. Vyzúvame teda lyže a zahajujeme výstup lesom smerom k stredisku. Každý jeden oblúk smerom nadol teraz znamená dlhé minúty pachtenia sa nie práve prívetivým terénom. Nefrfleme. Aj nie úplne vydarený deň na horách je predsa určite lepší ako hociktorý v kancelárii …
Tento príbeh bol pôvodne publikovaný na portáli ePhoto.sk
