azia

Tržnice nepatria k mojim obľúbeným miestam na fotenie. Za prvé – fotky s trhovníkmi a ich domácimi produktami mi prídu dosť prvoplánové a preflákunté. Za druhé – trhovníci sú na tom veľmi podobne ako bezdomovci a žobráci – sú pevne spojení so svojim stanoviskom a nemôžu preto pred fotografom zutekať do bezpečia. No a za tretie – ak tam nechcem byť úplne za debila, patrí sa aj čosi si kúpiť a nielen očumovať. A to mám pocit, že som za fotku vlastne zaplatil – čo je v rozpore s mojimi zásadami pri fotení.

Saratog je dedina za jazerom Iskanderkul. Pri jazere sme zastavili len na chvíľu. Allan s Macom sa chceli okúpať, napriek tomu, že Churšed ich varoval, že voda je extrémne studená –…

Ráno vyrážame opäť do údolia Varzob. Dnes ale smerujeme k Fanským horám. Pomaly stúpame údolím do výšky 2500 metrov, kde tunelom 6,2 km dlhým tunelom prechádzame na opačnú stranu pohoria. Tunel začali stavať ešte za Sovietov. Po rozpade ZSSR sa stavba zmrazila, až kým sa jej v roku 2000 neujali Iránci. Tí ju dokončili za 9 rokov. Cestu na oboch stranách tunela pre zmenu vybudovali Číňania.

Ráno tesne po ôsmej vyrážame do údolia Varzob, odkiaľ pochádza Churšed. Ako naberáme nadmorskú výšku, klimatizácia v aute prestáva fungovať. Našťastie sa citeľne sa ochladzuje. Po dvoch dňoch v 35 stupňovom pekle Dušanbe a Gissaru je to pre nás vykúpenie. Po hodine a pol zastavujeme v dedine Dehmalik. Churšed nás zoznamuje s jedným z domácich.

Po včerajšom príjazde na hotel o piatej ráno potrebujeme trochu zregenerovať a tak nás náš vodič Churšed nás vyzdvihuje o luxusnom čase 9:00. Dnes máme v pláne cigánsku (áno cigánsku, tu iný výraz nepoznajú) osadu v rajóne Gissar. Jej obyvatelia ale vraj vyspávajú ešte viac ako my a pred treťou nemá význam tam ísť.

D-3 : kontrolujem výbavu pred odletom do Tadžekistánu. Foťáky sú pripravené, baterky nabité, dron aktualizovaný. Browsujem si ešte niečo o krajine, keď sa mi mihne pred očami slovo „víza“. Nás sa…