Saratog je dedina za jazerom Iskanderkul. Pri jazere sme zastavili len na chvíľu. Allan s Macom sa chceli okúpať, napriek tomu, že Churšed ich varoval, že voda je extrémne studená – má len 4 stupne. Keď sme konečne našli miesto, kde sa dalo dostať k vode, zistili sme, že je ohradené. Vládny pozemok – informoval nás Churšed. Z vlády tam bol síce iba starší ujo v montérkach, ale vraj celý pozemok je monitorovaný kamerami, tak chalani od kúpania upustili. Tak si aspoň omočili nohy v prameňoch vytekajúcich do jazera. Allan zistil, že exituje voda „co fyzicky bolí“ a že v podstate o nič neprišli. Cestou od jazera k dedine sme ešte „obdivovali“ čínsku fabriku na dobývanie zlata a umelý vodopád čo vedľa nej vybudovali.
Do Saratogu sme dorazili podvečer. S pastierov a stád ktoré hnali do dediny sme zazreli už len chrbty. Do dediny práve dnes priviezli uhlie na zimu. Náklaďáky ho zložili uprostred dediny a ženy ho emancipovane rozvážali na fúrikoch do domov. Najskôr ho však museli nalámať na menšie kusy, lebo privezené uhlie malo rozmery menších meteoritov. Fotiť sa ale nechceli. A ani sme sa im nedivili. Uhoľný prach im vytvoril kamufláž za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani príslušníci SEALS pri nočnom výsadku. Cestou späť k nášmu hostiteľovi sme ešte zabočili k prameňu z ktorého nosia vodu do celej dediny a spravili pár fotiek.
